zvláštní poděkování
Quantcom.cz

Chladná analýza Janáčkovej Veci Makropulos

Z inscenace Věc Makropulos

autor: archiv divadla   

zvětšit obrázek

Ostatnú premiéru opery Národného divadla (18. 12. 2008) tvorilo uvedenie projektu prevzatého z londýnskej English National Opera - inscenácie Veci Makropulos, ktorú roku 2006 inscenoval americký režisér Christopher Alden. Východiskom Aldenovej koncepcie je rozmerný kvázifunkcionalistický priestor zaberajúci celé javisko, ktorý vytvoril Charles Edwards a nápadne sa ponáša na staničnú čakáreň (napokon, pozemský svet je pre Emiliu Marty takou čakárňou, v ktorej už tristo rokov čaká na neprichádzajúcu smrť). Majstrovská svetelná réžia (Adam Silverman) a prípadné nepočetné rekvizity konkretizujú scénu a premieňajú ju na advokátsku kanceláriu, divadelnú šatnu či spálňu. Vždy však platí, že sa hrá na mieste chladnom, “ledovatom”, ktoré je akýmsi obrazom bezcitnej a vyprahnutej Emilie Marty.

Ústrednú postavu Emilie Marty stvárnil a v Prahe nemecká sopranistka Gun-Brit Barkminová, inak sólistka Komickej opery v Berlíne. Z Berlína so sebou priniesla porozumenie pre hereckú tvorbu a vysokú profesionalitu (jej dokladom nech je napr. dokonalé ovládnutie češtiny), hoci jej hlas na túo rolu nie celkom stačí. Režisér nenecháva Barkminovú hrať Marty ako éterickú femme fatale, necháva naopak naplno vyznieť jej zámerne prejavovanú obscenitu a hystériu spolu so všetkými jej nelichotivým charakteristikami (absolútna necitlivosť voči okoliu, najmä okoliu mužskému – hrá sa svojim spôsobom tiež o boji pohlaví). Vo finále opery režisér nenechá diváka na pochybách o tom, že zničená Marty umiera, hoci sa od svojho receptu na dlhovekosť doslova nevie odlepiť. V ostatných úcinkujúcich režisér žiaľ tak výrazné osobnosti nenachádza, takže sú ich postavy menej zreteľné (vrátane speváckych výkonov), a to napriek tomu, že v inscenácii (vďaka za to!) figuruje len jedno obsadenie. Treba oceniť prilákanie Tomáša Hanusa k práci v Národnom divadle, ani jeho hudobné naštudovanie však nedokázalo orchester vzopnúť k podmanivejšiemu štýlovému podaniu.

Dodajme, že Národné divadlo pripravilo pre aktuálnu inscenáciu aj osobitné a veľmi vydarené stránky (www.vecmakropulos.cz), ktoré sa oplatí navštíviť.

16.2.2009 01:02:21 Rudo Leška | rubrika - Recenze

Časopis 18 - rubriky

Archiv čísel

reklama

Bastard (Městské divadlo Brno)

Časopis 18 - sekce

HUDBA

Ivan Hlas – 70

Ivan Hlas – Pramínek času

Ivan Hlas – Pramínek času
Muž mnoha profesí a jedna z legend české hudební scény Ivan Hlas se u příle celý článek

další články...

LITERATURA/UMĚNÍ

Filmové tipy 18. týden

Po strništi bos

Po strništi bos
Hořká komedie o válečných letech strávených na malém městě. Pražská rodina Součkových se mu celý článek

další články...