Scéna.cz 

Odešel Štefan Píšša

Bábkové divadlo na Rázcestí oznamuje všetkým smutnú, presmutnú správu, že dňa 13. októbra 2008 odišiel od nás do hereckého nebíčka náš vzácny kolega, priateľ, herec a divadelník Štefan Píšša.

Narodil sa 4. apríla 1939 v obci Zliechov. Prvé kontakty s divadelným umením zažil vo svojom rodisku, kde sa dlho hrávalo ochotnícke divadlo. S hraním divadla neprestal ani počas stredoškolských štúdií na gymnáziu v Ilave a tiež neskôr, v Brne, kde vykonával základnú vojenskú službu. Ako vojak a člen ochotníckeho bábkarského súboru Pohádka v Brne účinkoval dokonca na celoštátnej prehliadke ochotníckych súborov v Chrudime.

Jeho život sa definitívne a navždy spojil s divadlom v roku 1961, kedy bol prijatý ako herec do umeleckého súboru vtedajšieho Krajského bábkového divadla. Števo sa stal jedným z jeho zakladajúcich členov a postupne sa vypracoval medzi herecké opory a osobnosti. S týmto divadlom prežil všetky vrcholy aj prehry. Nikdy ho neopustil, v dobrom ani v zlom, bez toho, aby poprel sám seba, svoje presvedčenie, umelecké i ľudské, svoje názory na život, česť a poctivú divadelnú robotu. Do dôchodku odišiel v roku 2001. Nebolo to rozhodnutie dobrovoľné, zdravotný stav si ho vynútil a Števo, vždy keď sa mu dalo, utekal svojej chorobe, utekal do divadla, prichádzal pomáhať, obliekal si kostým a vítal svojich divákov vo foyeri divadla, pri jeho vstupe, alebo aj na chodníku pred divadlom. A keď už nevládal, sily mu dochádzali, nahral svojim neopakovateľným hlasom privítanie divákov, ktoré dodnes znie vo všetkých priestoroch BDNR.

Za 40 rokov svojho pôsobenia v divadle vytvoril desiatky postáv, odohral tisícky predstavení, bol umeleckým šéfom. Účinkoval vo všetkých slávnych predstaveniach Krajského bábkového divadla – trilógia o Botafogovi, Popolvár, Kniha rozprávok, Kráska a zviera, Kráľ jeleňom, Malé klauniády, Čin-Čin, Láska ku trom pomarančom, Diablov most, Radúz a Mahuliena, Mauglí, či v prvom medzinárodnom divadelnom projekte Jánošík.

Po zmene spoločenských pomerov, po roku 1989, vytvoril v premenovanom Bábkovom divadle na Rázcestí množstvo nezabudnuteľných postáv, ktoré sa navždy budú pamätať a už teraz sa stávajú legendárnymi. Hral Dona Quijota v inscenácii Smrť Dona Quijota, Pána z Arkádie a Prospera Alpanusa v Taverne Magice, Kaifáša v inscenácii Ja som chlieb, nezabudnuteľného biskupa v predstavení Dojímate ma veľmi, Prezidenta v Leoncovi a Lene, Havrana v Malej čarodejnici, otca v inscenácii Don Juan alebo Láska ku geometrii, Anjela v Nezábudke. Nemal problém stvoriť postavu, ktorá sa volala Paronomázia v inscenácii Sindibád, tlieskali a z javiska ho nechceli pustiť na desiatkach divadelných festivalov, v niekoľkých krajinách Európy v postave lakomého Puka v inscenácii Nepos/l/edné predstavenie II.

Bol skvelý a často obsadzovaný v dabingu, v rozhlase, vytvoril niekoľko televíznych rolí, ako animátor účinkoval v desiatkach televíznych bábkových inscenácií.

Za svoju tvorbu bol často oceňovaný. Je nositeľom viacerých hereckých cien a v roku 1998 mu Slovenský literárny fond, výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia, udelil Cenu za celoživotné dielo.

Štefan Píšša bol výnimočný človek. Statočný, odvážny, talentovaný. Pokorný. Divadelník telom i dušou. Svojim postojom k životu i k divadlu bol nasledovaniahodným učiteľom. V jednom s posledných rozhovor povedal: „ Želal by som si, aby sa nám rodili samé pekné inscenácie, aby moji kolegovia dostávali za svoju prácu plat a nie almužnu, aby som ako dôchodca chodil do divadla nie si podriemať, ale zobudiť a potešiť sa... vyhladiť vrásky na duši...“.